Spáchanie trestného činu ohovárania prostredníctvom Internetu (Rozsudok Krajského súdu v Nitre, spis. Značka 8Co/281/2005)
Odporkyňa úmyselne uverejnila na internete na stránke W. v rubrike O. inzerát pod menom A. X. so sexuálne ladeným textom, ktorý nepravdivo opisuje osobu navrhovateľky, pričom uviedla telefónne číslo mobilného telefónu navrhovateľky, na ktoré číslo jej telefonovali záujemcovia a robili jej návrhy sexuálneho charakteru, v dôsledku čoho boli narušené jednak jej rodinné vzťahy a potom predmetný inzerát ju poškodil pri hľadaní si zamestnania, teda o inom oznámila nepravdivý údaj, ktorý bol spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, najmä poškodiť ho v zamestnaní, narušiť jeho rodinné vzťahy, alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu a čin spáchala pomocou internetu.
R o z s u d o k
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hušekovej a sudcov JUDr. Gabriely Vyskočovej a JUDr. Vladimíra Novotného v právnej veci navrhovateľky: Z. Š., nar. XX.X.XXXX, . bytom N. Z., S. N.. X, . občianka SR, zastúpená Mgr. E. S., advokátkou v N. Z., M. R. Š. X, . proti odporkyni: E. R., nar. XX.X.XXXX, . bytom N. Z., G. B. XX, . občianka SR, zastúpená JUDr. J. I., advokátom v N. Z., F. R. XX, . o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch č. k. 16C 236/2004-50 zo dňa 26. augusta 2005, takto
t a k t o :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke 50.000, -Sk do 3 dní a vo zvyšku návrh navrhovateľky z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil povinnosť odporkyni (žalovanej) zaplatiť navrhovateľke (žalobkyni) sumu 100.000, -Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom v rovnakej lehote odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľke na účet jej právnej zástupkyne náhradu trov konania vo výške 12.440, -Sk. Svoje rozhodnutie s poukazom na vykonané dokazovanie a ustanovenia § 11 a § 13 ods. 1, až 3 Občianskeho zákonníka odôvodnil tým, že satisfakčná žaloba navrhovateľky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je dôvodná, keďže osobnostné právo navrhovateľky bolo porušené a učinený zásah nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Odporkyňa bola rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch č. k. 2T 106/2004-37 zo dňa 7.9.2004 uznaná vinnou z trestného činu ohovárania podľa § 206 ods. 1 a 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 3.11.2003 v čase o 10.33 hod. uverejnila úmyselne na internete na stránke W. v rubrike O. inzerát pod menom A. X so sexuálne ladeným textom, ktorý nepravdivo opisuje osobu navrhovateľky, pričom uviedla telefónne číslo mobilného telefónu navrhovateľky, na ktoré číslo jej telefonovali záujemcovia a robili jej návrhy sexuálneho charakteru, v dôsledku čoho boli narušené jednak jej rodinné vzťahy a potom predmetný inzerát ju poškodil pri hľadaní si zamestnania, teda o inom oznámila nepravdivý údaj, ktorý bol spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, najmä poškodiť ho v zamestnaní, narušiť jeho rodinné vzťahy, alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu a čin spáchala pomocou internetu. Konaním popísaným v trestnom rozhodnutí odporkyňa zasiahla do osobnostných práv navrhovateľky a toto konanie v značnej miere znížilo dôstojnosť navrhovateľky a jej vážnosť v spoločnosti. Je nepochybné, že došlo k porušeniu občianskej cti, ktorá predstavuje zásah do osobnosti občana a tento zásah je objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Jednalo sa o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúcej jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, a preto navrhovateľka má nárok na ochranu osobnosti (R 103/1967). Neoprávneným zásahom je v zásade každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, pričom ním môže byť aj pravdivé tvrdenie, ktoré sa dotýka intímnej sféry života občana. Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, vyvolanie následkov sa nevyžaduje. Ak neoprávnený zásah mal širokú publicitu, takýto zásah v podstate zakladá nárok oprávnenej osoby domáhať sa nemajetkovej ujmy v peniazoch (R 45/2000). Uverejnenie inzerátu na internete bolo prístupné širokým masám a malo širokú publicitu, a založilo preto nárok oprávnenej osoby domáhať sa nemajetkovej ujmy. Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, pričom prihliada na dve hľadiská a to na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Sama odporkyňa uviedla, že chcela potrestať navrhovateľku zo žiarlivosti, preto že sa domnievala, že sa priatelí s jej priateľom, jej konanie bolo úmyselné, svojím konaním zasiahla do osobných práv navrhovateľky, čo malo i negatívny vplyv na jej okolie, v ktorom sa pohybuje, pretože jej maloleté deti si vypočuli telefonáty s nemravnými návrhmi v zmysle obsahu inzerátu. Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že odporkyňa sa ospravedlnila až potom, keď bolo na ňu podané trestné oznámenie. Aj keď podané inzeráty nevie stiahnuť, mala možnosť podať ako inzerát i ospravedlnenie. Tvrdenie odporkyne, že momentálne nemá žiadny príjem a že prišla o zamestnanie kvôli uvedenému inzerátu je irelevantné. Z uvedených dôvodov bol podaný návrh považovaný za dôvodný a o trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku), keď navrhovateľke bola priznaná náhrada trov konania vo výške trov jej právneho zastúpenia advokátkou.
Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadla len odporkyňa domáhajúca sa jeho zmeny tak, aby návrh navrhovateľky bol v celom rozsahu zamietnutý a aby bola zaviazaná zaplatiť jej náhradu všetkých trov konania. Poukázala na to, že navrhovateľka sa domáhala finančného zadosťučinenia bez toho, že by sa dožadovala ospravedlnenia a má za to, že súd prvého stupňa pochybil, keď takejto žalobe v celom rozsahu vyhovel fakticky len na základe výsluchu účastníkov a pripojeného súdneho spisu z trestného konania. Súd prvého stupňa tiež nebral do úvahy ustanovenia Občianskeho zákonníka a judikatúru súdov, keď je zrejmé, že samotná závažnosť ujmy nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení tejto výšky súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Ak môže byť vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti postihnutej fyzickej osoby primerane vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia, poskytnutie príslušnej morálnej satisfakcie treba uprednostniť. Z hľadiska ustanovenia § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka je právne relevantná len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom, v značnej miere znižujúcim dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti. V danom prípade k tomuto nedošlo. Poukazuje na skutkový stav, ktorý je zrejmý z trestného spisu a navrhovateľke sa niekoľkokrát ospravedlnila.
K podanému odvolaniu sa navrhovateľka písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec na nariadenom odvolacom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaného a ospravedlneného zástupcu odporkyne (§ 101 ods. 2 O.s.p.) a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné vo veci samej podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmeniť, keď súd prvého stupňa daný skutkový stav sčasti nesprávne posúdil. O trovách účastníkov v konaní odvolací súd rozhodne samostatným rozhodnutím.
Vychádzajúc z dôvodov odvolania odporkyne podstatou sporu účastníkov v odvolacom konaní bolo to, či pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky bolo súdom prvého stupňa vykonané dostatočné dokazovanie, či možno vyhovieť návrhu navrhovateľky na náhradu nemajetkovej ujmy (finančného zadosťučinenia) vyhovieť bez toho, že by sa zároveň domáhala ospravedlnenia sa odporkyne a či konanie odporkyne a jeho následky možno považovať za také, že došlo v značnej miere k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby navrhovateľky alebo jej vážnosti v spoločnosti pre priznanie jej nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, teda otázka samotného protiprávneho konania odporkyne uvádzaného i v trestnom rozhodnutí ňou spochybňovaná nebola.
Podľa ustanovenia § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal (§ 135 ods. 1 veta tretia O.s.p.).
Odvolací súd sa v zásade stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa ohľadom toho, že konaním odporkyne došlo v značnej miere k zníženiu jej dôstojnosti v spoločnosti a že teda navrhovateľke vzniklo aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pri posúdení závažnosti vzniknutej ujmy ako kritériá výšky peňažného zadosťučinenia sa však so súdom prvého stupňa sčasti nestotožňuje. Konanie odporkyne bolo motivované pomstou a svojou intenzitou dosiahlo závažnosť trestného činu, k vzniknutiu výrazne závažnej ujmy pre nemajetkovú ujmu v rozsahu 100.000, -Sk na jej strane však nedošlo. Tvrdenia navrhovateľky o tom, že obťažujúce telefonáty si vypočuli aj jej maloleté deti, resp. že by jej niekto volal aj na pevnú linku, alebo jej bývalým svokrovcom v konaní vykonanými dôkaznými prostriedkami preukázané neboli, v tomto smere preto závery súdu prvého stupňa nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Pri posudzovaní závažnosti zásahu vyvolaného konaním odporkyne odvolací súd prihliadal na ohlas inzerátu a dĺžku jeho trvania, pričom vzhľadom k dĺžke trvania obťažujúcich telefonátov 1 až 2 týždne a bližšie nepreukázanej intenzite počtu hovorov a prípadných trvalých následkov na psychike navrhovateľky, mal potom odvolací súd za to, že primeraná nemajetková ujma na strane navrhovateľky predstavuje polovicu žalovanej sumy, ktorú navrhovateľka v podstate v predžalobných rokovaniach s odporkyňou aj akceptovala.