Neoprávnené používanie zaregistrovaných domén (Rozsudok Krajského súdu v Trnave, spisová značka 20/Csb/41/2004)
R o z s u d o k
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Usačevovej a členov senátu JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: M., s.r.o., M. XXX, . M., IČO: XX. XXX. XXX, . zastúpený JUDr. P. S., advokátom, K. X, B., proti žalovanému: M. C., s.r.o., S. XXX, . Š., IČO: XX. XXX. XXX, . zastúpený Mgr. A. M., advokátom, K. XX, . B., o návrhu na zmenu obchodného mena a uplatnenie práv z nekalosúťažného konania rozhodol
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaslať do 5 dní od právoplatnosti rozsudku na adresu žalobcu ospravedlňujúci list, riadne datovaný a podpísaný nasledovného znenia:
Spoločnosť M. C., spol. s r. o., so sídlom S. XXX, . Š. XXX. XX, . IČO: XXXXXXXX, . zapísaná v obchodnom registri O. S. v T., Oddiel: Sro vložka číslo: XXX/T, ktorá v čase od 17. 8. 1994 až do 29. 9. 2004 podnikala pod obchodným menom M. C., spol. s r. o., i po zmene obchodného mena naďalej neoprávnene používala zaregistrované domény M..sk , a M..sk . Spoločnosť M. C., spol. s r. o. si uvedomuje, že uvedeným konaním porušila ustanovenia Obchodného zákonníka pojednávajúce o ochrane hospodárskej súťaže a o nekalosúťažných praktikách, čím priamo porušila, resp. ohrozila nerušené využívanie práv a oprávnených záujmov spoločnosti M. s. r. o., ktorá pôsobí na slovenskom trhu už od septembra 1992. Za predmetné konanie sa spoločnosti M. s. r. o. ospravedlňujeme.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 200.000, - Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e:
Žalobou zo dňa 10. 12. 2004 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť, aby zmenil svoje obchodné meno tak, aby neobsahovalo slovo M. a ďalej, aby mu uložil povinnosť, aby odstránil závadný stav tým, že bude povinný uskutočniť právny úkon smerujúci k zrušeniu Zmlúv o Doménach mastra.sk a mastracontrol.sk. Okrem toho žiadal, aby súd priznal žalobcovi právo zabezpečiť zverejnenie výrokovej časti rozhodnutia súdu I. stupňa v lehote 1 roka v troch celoslovenských denníkoch na náklady žalovaného a zároveň žalovanému uložiť povinnosť do 5 dní zaslať na adresu žalobcu ospravedlňujúci list v žalobcom navrhnutom znení, taktiež žiadal, aby súd žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 200.000, - Sk ako reparáciu imateriálnej ujmy a nahradiť žalobcovi trovy konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom zo dňa 3. 5. 2001 Krajský súd v Trnave v konaní vedenom na tomto súde pod spis. zn. 20Cb 12/00 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR 6Obo 209/01 zo dňa 13. 3. 2002 uložil žalovanému povinnosť zabezpečiť zmenu svojho obchodného mena tak, aby neobsahovalo slovo M., a to do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 29. 5. 2002 a vykonateľnosť dňom 30. 7. 2002. Ďalej poukázal na to, že už vo vyššie spomenutom konaní sa domáhal aj toho, aby žalovanému bolo zakázané užívať v internetovom priestore doménu mastra.sk a aby tiež žalovanému bola uložená povinnosť uskutočniť všetky potrebné nevyhnutné kroky pre zrušenie registrácie tejto domény v prospech žalovaného. Vzhľadom na to, že v predmetnom konaní vychádzal konajúci súd zo stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia, kedy žalovaný bol nositeľom obchodného mena, ktoré obsahovalo slovo mastra, preto konajúci súd nepovažoval registrovanie na internetovej stránke žalovaným s týmto názvom za konanie, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi súťaže a práve z tohto dôvodu bola žaloba o tomto nároku žalobcu zamietnutá. Ďalej uviedol, že žalovaný predmetný právoplatný rozsudok sa rozhodol rešpektovať až na základe návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal vo vykonávacom konaní pred Okresným súdom v Galante rešpektovania právoplatného rozhodnutia, za ktorým účelom žalovanému bola uložená aj poriadková pokuta vo výške 10.000, - Sk. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný iba pod vplyvom vykonávacieho konania si zmenil svoje obchodné meno, teda po dobu dlhšiu ako dva roky od právoplatne uloženej povinnosti na zmenu obchodného mena sa dopúšťal nekalosúťažného konania. Žalovaný aj po zmene svojho obchodného mena zostal vlastníkom domén so slovom mastra , konkrétne M..sk a M..sk , okrem toho si dal registrovať aj novú doménu M..sk a M..sk s identickým obsahom, a preto neoprávneným používaním domén s názvom mastra.sk a mastracontrol.sk pokračuje žalovaný v konaní, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže, a tak naďalej používa obchodné meno žalobcu, čím parazituje na jeho povesti, svojím konaním teda naplnil skutkovú podstatu generálnej klauzuly nekalej súťaže v zmysle § 44 ods. 1 Obch. zák. - konanie je v rozpore s dobými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom, ako aj špeciálnu skutkovú podstatu § 47 Obch. zák. - vyvolanie nebezpečenstva zámeny (použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom iný súťažiteľ a § 48) - parazitovanie na povesti iného súťažiteľa s cieľom získať pre seba prospech, ktorý by inak súťažiteľ nedosiahol. Napriek tomu, že si žalovaný zmenil časť svojho obchodného mena z M. na M. podľa názoru žalobcu aj toto obchodné meno je zameniteľné s obchodným menom žalobcu a žalovaný týmto jasne dáva najavo, že sa nedokáže zbaviť väzieb na spoločnosť žalobcu, a stále sa snaží nabudiť dojem zameniteľnosti, z ktorého dôvodu žiadal, aby súd opätovne uložil žalovanému zmenené obchodné meno zmeniť tak, aby neobsahovalo ani slovo M..
V priebehu konania žalobca podaním zo dňa 24. 5. 2005 žiadal, aby súd do konania pripustil Ing. I. B., bytom S. XXX, . Š. z dôvodu, že žalovaný previedol Domény M..sk a M..sk na túto osobu a povinnosť odstrániť závadný stav smerujúci k zrušeniu Zmlúv o doménach M..sk a M..sk žiadal uložiť tomuto žalovanému. Súd konajúc o tomto návrhu nepripustil vstup ďalšieho účastníka do konania, následne žalobca vzal v tejto časti žalobu späť a súd konanie o uložení tejto povinnosti uznesením zo dňa 30. júna 2005 zastavil a v ďalšom konaní táto časť nebola ani predmetom ďalšieho konania.
Na zvyšných uplatnených nárokov žalobca zotrval s tým, že aj zmenené obchodné meno žalovaného je zameniteľné s obchodným menom žalobcu a k realizácii súdom stanovenej povinnosti k zmene obchodného mena žalovaný pristúpil po dlhom časovom odstupe, a aj to pod tlakom vykonávacieho konania, pričom naďalej neoprávnene používal Domény M..sk a M..sk , teda žalovaný nerešpektoval jednak pre neho záväzné rozhodnutie súdu, a naďalej sa dopúšťal nekalosúťažného konania tak, ako to bolo konštatované v predchádzajúcom rozhodnutí. Z toho dôvodu je na mieste, aby súd uložil povinnosť zverejnenia výroku rozhodnutia na zabezpečenie jednak výchovnej funkcie, aby sa verejnosť dozvedela, že konať v rozpore s dobrými mravmi súťaže sa nevypláca a taktiež touto formou je možné dodatočne oboznámiť potenciálnych zákazníkov žalobcu, z akého dôvodu sa títo nemohli prostredníctvom doménového mena oboznámiť s internetovou stránkou žalobcu. Zároveň morálnu satisfakciu vo výške 200.000, - Sk titulom nemajetkovej ujmy v jej priznaní považoval za symbolickú, ktorá by mala zohľadniť nezodpovedné správanie žalovaného po právoplatnosti už spomínaného rozsudku. Taktiež v uvedenej sume je zohľadnené neadekvátne konanie žalovaného, keď po zmene obchodného mena neoprávnene používal zaregistrované domény mastra.sk a mastracontrol.sk . Vzhľadom na uvedené žiadal žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného i na náhradu trov konania.
Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. Poukázal na to, že žalovaný bol založený ako právnická osoba pod obchodným menom M. C., s.r.o., dňa 14. 6. 2004 a zapísaný bol do obchodného registra 17.8.1994, od ktorého dátumu pod týmto obchodným menom začal podnikať. Od založenia až do súčasnosti sú spoločníkmi žalovaného Ing. M. O., I.. D. B. a Ing. I. B., ktorí boli v čase založenia žalovaného spoločníkmi aj u žalobcu. Žalobca bol zapísaný do obchodného registra 8. 9. 1992. Obaja účastníci nerušene koexistovali na trhu najmenej 5 rokov. Už samotná táto skutočnosť, že žalovaný podnikal pod obchodným menom M. C. nerušene viac rokov svedčí o tom, že žalobca žiadnym spôsobom netrpel žiadnou škodou a ani inak nebol postihnutý. Uviedol, že účastníci si na trhu nekonkurovali, pričom v rokoch 1994-1995 dokonca sídlili v jednej budove a vzájomne si nekonkurovali a dokonca v obmedzenej miere medzi sebou doteraz obchodujú. Žalobca až v roku 2000 začal podnikať právne kroky proti žalovanému, ale aj proti spoločníkom žalovaného až potom čo sa vzťahy medzi spoločníkmi žalobcu vážne narušili. Právne kroky spočívali predovšetkým v podaní žaloby o zmenu obchodného mena a zaplatenie zadosťučinenia vo výške 2, 5 mil. Sk. Týmto spôsobom žalobca realizoval osobnú zášť spoločníkov žalobcu voči spoločníkom žalovaného a v konečnom dôsledku súd uložil žalovanému zmeniť obchodné meno tak, aby neobsahovalo slovo M.. Vo zvyšku bola žaloba zamietnutá, resp. v časti primeraného zadosťučinenia bola žaloba vzatá žalobcom späť. Tiež uviedol, že krajský súd v rozhodnutí č. k. 20Cb 12/00-178 konštatoval, že predmet činnosti žalobcu a žalovaného je čiastočne totožný, žalobca v žalobe uvádza, že predmet podnikania je viac menej totožný, v skutočnosti však predmet činnosti oboch spoločností je značne odlišný, nakoľko je okruh zákazníkov a aj sídlo spoločností odlišný. Žalobca vyrába najmä chladiarenské zariadenia a zasnežovacie zariadenia, čím sa aj prezentuje, žalovaný sa zaoberá meracou technikou, automatizáciou výrobných procesov a predajom čerpacej techniky. Pri posudzovaní či môže dôjsť ku škode je potrebné brať do úvahy konkrétny predmet činnosti, teda čo obe spoločnosti skutočne produkujú. Poukázal na to, že obe spoločnosti za dobu 11 rokov spoločnej existencie na trhu nikdy reálne nesúťažili o odberateľov alebo dodávateľov.
Ďalej poukázal na to, že žalovaný z rozsudku, ktorý mu ukladal zmenu obchodného mena svoju povinnosť si splnil v rámci výkonu rozhodnutia na obchodné meno M. C. s.r.o. Zvolené obchodné meno podľa názoru žalovaného je nezameniteľné s obchodným menom žalobcu s nasledovných dôvodov:
- Obchodné meno žalobcu je jednoslovné. Obchodné meno žalovaného je dvojslovné.
- Obchodné meno žalobcu má 6 znakov. Obchodné meno žalovaného má 13 znakov.
- V obchodnom mene žalovaného v písomnej ani fonetickej podobe nie je použité nič čo by bolo možné považovať za koreň slova M..
- Pri fonetickej prezentácii prvého slova z obchodného mena žalovaného M. a obchodného mena žalobcu M. nedochádza k spodobovaniu písmena x , ktoré sa vyslovuje ako ks s písmenom s ako je to napr. v prípade písmen z a s alebo k a g . Pri výslovnosti slova M. má objektívne písmeno x výrazne dominantnejšie postavenie ako písmeno s v slove M..
- V písanej alebo tlačenej podobe má písmeno x výrazne dominantnejšie postavenie ako písmeno s.
- Veľkosť, typ písma aj postavenie oboch slov v logu žalovaného M. aj C. je rovnocenné. Nie je možné z grafického vyhotovenia vypozorovať snahu a potláčanie slova C. napr. menším písmom, alebo typom písma, ktoré by bolo menej výrazné, prípadne farebne znevýhodnené. Dokonca slovo C. je v logu mierne vpredu oproti slovu M..
- Grafické vyhotovenie loga žalovaného nie je podľa nášho názoru pre priemerného spotrebiteľa zameniteľné s vyobrazením ochrannej známky používanej žalobcom.
- Pri grafickom vyhotovení loga M. C. je jednoznačne použitý iný typ písma, ktorý je absolútne odlišný od použitého typu v ochrannej známke M.. Okrem toho žalobca používa charakteristické šráfovanie písmen, ktoré žalovaný nepoužíva.
- Argument, že slovo C. v mene žalovaného evokuje, že spoločnosť M. C. je riadiacou spoločnosťou spoločnosti M. považujeme za umelo vykonštruovaný. V skutočnosti slovo C. vyjadruje predmet podnikania žalovaného, na ktorý sa od svojho založenie špecializuje, ide o kontrolnú a meraciu techniku.
- Podľa osobných skúseností žalovaného je nielen pre priemerného spotrebiteľa, ale pre všetkých spotrebiteľov názov M. C. jednoznačne odlišný od M..
Ďalej uviedol, že na Slovensku existuje niekoľko stoviek spoločností, ktorých názvy sú viac alebo menej príbuzné s názvom žalobcu, avšak pre priemerného zákazníka sú odlišiteľné a dôkazom ich nezameniteľnosti je aj skutočnosť, že obchodný register tieto obchodné spoločnosti s obdobným obchodným menom zaregistroval. Táto skutočnosť tiež iba preukazuje, že žiadna skutočná alebo hroziaca ujma u žalobcu nie je, a teda neexistuje žiadny racionálny dôvod, pre ktorý by mal žalovaný svoje obchodné meno zmeniť. Vzhľadom na vyššie uvedené podľa názoru žalovaného, obchodné meno žalovaného nie je zameniteľné s obchodným menom žalobcu a žalovaný neporušuje § 10 Obch. zák.
K používaniu doménového mena M. v elektronických komunikačných sieťach uviedol, že žalovaný nepoužíva doménové meno M..sk a M..sk ani adresu svojej elektronickej pošty s týmito slovami, pretože žalovaný vykonal už všetky kroky k tomu, aby prestal byť majiteľom uvedených domén, o čom predložil aj súdu dôkazy. Všetky zmeny, ktoré žalovaný musel vykonať boli finančne náročné, ktoré musel žalovaný vynaložiť. Pokiaľ žalobca žiadal aj priznať nemateriálnu ujmu podľa názoru žalovaného, žalobcovi žiadna reálna, materiálna ani nemateriálna ujma nehrozí a žalobca ani požadovanú výšku neodôvodnil. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov, účastníkov, oboznámením listinných materiálov založených v spise ako i spisom tunajšieho súdu č. k. 20Cb 12/00 a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 20Cb 12/00-178 zo dňa 3. 5. 2001 v spojení s rozsudkom NS SR č. 6Obo 209/01- 231 zo dňa 13. 3. 2002 bola žalovanému uložená povinnosť zabezpečiť zmenu obchodného mena tak, aby neobsahovalo slovo M. do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku bola žaloba zamietnutá s tým, že žiadnemu z účastníkov konania neboli priznané trovy konania.
V časti nepriznanej nemateriálnej ujmy vo výške 2 mil. Sk v dôsledku späťvzatia tohto nároku zo strany žalobcu NS SR pripustil späťvzatie návrhu, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie v tejto časti zastavil.
V časti žalovanému uloženej povinnosti zmeniť si obchodné meno, rozsudok súdu potvrdil, nakoľko sa stotožnil s dôvodmi súdu prvého stupňa, že obchodné meno žalovaného je v rozpore s § 10 ods. 1 Obch. zák. a je zameniteľné s obchodným menom žalobcu. V cit. rozsudkoch bolo konštatované, že žalovaný voľbou svojho obchodného mena, po tom, ako bol už žalobca zapísaný v obchodnom registri a jeho užívaní, došlo k porušeniu subjektívnych práv žalobcu k obchodnému menu a jeho výlučnosti, ktorý závadný stav bolo potrebné odstrániť zmenou obchodného mena na základe podania kvalifikovaného návrhu na registrový súd na základe prijatia zmeny obchodného mena k spoločenskej zmluve.
V konaní o zmenu zmeneného obchodného mena žalovaného bolo nesporne preukázané, že žalovaný k realizácii vyššie označenými rozsudkami uloženej povinnosti na zmenu obchodného mena pristúpil až v dôsledku podaného návrhu zo strany žalobcu na výkon rozhodnutia, v dôsledku čoho a pod tlakom vykonávacieho konania, žalovaný zmenil svoje obchodné meno na obchodné meno M. C. s.r.o. a ktoré bolo aj v obchodnom registri zapísané. Udialo sa tak však až po dlhej dobe od vykonateľnosti rozsudku, (vykonateľnosť rozsudku nastala 28. 7. 2002, ktorý deň pripadol na nedeľu, čo je dňom pracovného pokoja, preto vykonateľnosť nastala dňa 29. 7. 2002.) Valné zhromaždenie žalovaného, ktoré prijalo zmenu obchodného mena sa konalo až dňa 13. 9. 2004 a návrh na zápis zmeny obchodného mena bol registrovému súdu doručený dňa 27. 9. 2004, pričom registrový súd zmenu obchodného mena vykonal dňa 28. 9. 2004. Teda súd mal preukázané, že žalovaný zotrvával v zásahu a v porušovaní subjektívnych práv žalobcu k obchodnému menu a jeho výlučnosti po dobu dlhšiu ako 2 roky, ktorá skutočnosť bola súdu preukázaná z registrového spisu Okresného súdu v Trnave spis. zn. 29Re 782/04. Práve táto preukázaná skutočnosť konajúci súd presvedčila o pokračovaní žalovaného v nekalosúťažnom konaní, z ktorého dôvodu žalobe vyhovel v časti uloženia povinnosti zaslať žalobcovi ospravedlňujúci list v znení tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Okrem toho súd vyhovel žalobe aj v požadovanej nemateriálnej ujme v neprospech žalovaného, nakoľko jednak žalovaný nerešpektoval súdmi uloženú povinnosť zmeniť obchodné meno a ako bolo v konaní zistené, žalovaný aj po uložení povinnosti zmeniť si svoje obchodné meno, naďalej v elektronickej podobe používal domény, ktoré obsahovali slovo M. ktorým nedovoleným konaním zasahoval do subjektívnych práv žalobcu k obchodnému menu a jeho výlučnosti, nakoľko bolo preukázané a sám žalovaný v konaní potvrdil, že až po podaní tejto predmetnej žaloby podstúpil právne kroky k tomu, že prestal byť vlastníkom týchto domén, ktoré previedol na iný subjekt. Z toho dôvodu súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200.000, - Sk, ktorú sumu považuje súd za primeranú dĺžke trvania zásahu do subjektívnych práv žalobcu, ktorá ako je už vyššie uvedené trvala viac ako 2 roky.
Pokiaľ ide o návrh žalobcu na uloženie povinnosti zmeniť obchodné meno žalovaného, súd v tejto časti žalobe nevyhovel, keď sa priklonil k tvrdeniu žalovaného, že zmenené obchodné meno žalovaného, a to M. C. nie je zameniteľné s obchodným menom M. a to jednak z dôvodu, že obchodné meno žalovaného sa skladá z dvoch mien, pričom žalobca má iba jedno meno a okrem toho písmeno x výrazne mení obraz obchodného mena, keď priemernému zákazníkovi utkvie v pamäti práva písmeno x a práve pri prvom kontakte napísaného obchodného mena je viditeľné, že sa jedná úplne o iný subjekt, než je subjekt žalobcu. V podrobnostiach súd odkazuje a osvojuje si podrobný rozbor odlišností obchodného mena uvádzaného žalovaným vo svojom vyjadrení k žalobe.
Pokiaľ sa žalobca domáhal aj priznania práva zabezpečiť zverejnenie výrokovej časti rozhodnutia kedykoľvek v lehote jedného roka od právoplatnosti tohto rozhodnutia na náklady žalovaného v 3 denníkoch s celoslovenskou pôsobnosťou, konajúci súd nepovažoval za potrebné vyhovieť tomuto návrhu žalobcu, nakoľko je toho názoru, že uložením ospravedlňujúceho listu a uložením povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 200.000, - Sk došlo k primeranému zadosťučineniu za nekalosúťažné konania žalovaného a tieto uložené povinnosti sú dostatočnou zárukou, aby v budúcnosti zo strany žalovaného nedochádzalo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu.
Z uvedených dôvodov aj v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko obaja účastníci v konaní boli úspešní iba čiastočne.