Domain Grabbing verzus ochrana obchodného mena
Ochrana obchodného mena je inštitút, ktorý možno aplikovať na oblasť doménových mien. Obchodné meno podnikateľa požíva absolútnu právnu ochranu. Podnikateľ, ktorého obchodné meno bolo riadne zaregistrované, má pri svojej činnosti časovo neobmedzené právo používať toto meno, nakladať s ním v medziach stanovených zákonom a ostatných z používania zhodného alebo zameniteľného označenia vylúčiť. Ustanovenie § 12 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov vymedzuje ochranu obchodného mena dosť široko. Podľa tohto ustanovenia, ten „koho práva boli dotknuté neoprávneným používaním obchodného mena, môže sa proti neoprávnenému užívateľovi domáhať, aby sa takého konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môže požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia a primerané zadosťučinenie, ktoré môže poskytnúť v peniazoch.“ Spôsoby neoprávneného používania obchodného mena môžu byť rôznorodé. Pri porušení práva na ochranu obchodného mena sa možno oprieť aj o skutkové podstaty obsiahnuté v ustanoveniach Obchodného zákonníka o ochrane proti nekalej súťaži. Ide napríklad o skutkové podstaty „vyvolanie nebezpečenstva zámeny“ alebo „parazitovanie na povesti“. Podstatné je, že na rozdiel od práva domáhať sa ochrany proti nekalej súťaži, predpokladom domáhania sa ochrany proti neoprávnenému použitiu obchodného mena nie je skutočnosť, že musí ísť o konanie v hospodárskej súťaži.
Okrem právnych predpisov Slovenskej republiky upravuje túto oblasť aj medzinárodné právo, ide najmä o medzinárodné zmluvy, napr. Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva, ktorý stanovuje, že obchodné meno je chránené vo všetkých krajinách Európskej únie bez toho, aby bolo potrebné prihlasovať ho alebo zapisovať a nie je rozhodné, či je alebo nie je časťou továrnej alebo obchodnej známky, krajiny Európskej únie sú zároveň povinné zaistiť príslušníkom EÚ účinnú ochranu proti nekalej súťaži.